Aj keď robím veľa svojich obrázkov, keď som na ulici, nevidím sa ako „pouličný fotograf“. Ani ja sa nevidím ako „cestovateľský fotograf“, a to aj napriek tomu, že na svojich cestách robím veľa svojej práce. Milujem fotografovanie v krajine, ale nenávidím asociáciu, ktorá sa všeobecne vytvára, ak sa definujem ako fotograf krajiny.
Prečo sa medzi fotografmi javí potreba kategorizovať fotografiu, je pre mňa záhadou. Keď som pred mnohými mesiacmi ukončil štúdium fotografovania, nepamätám si pojem „pouličná fotografia“, ktorý už existuje. Neznášam, keď sa ma pýtajú, aký som fotograf. Naozaj neviem, ako dať odpoveď, ktorá ma nezafixuje. Stále musím prísť s uspokojivou odpoveďou. Iba hovorím, že som umelecký fotograf, ale toto je iba výstup a používam ho iba na označenie svojho všeobecného postoja k fotografii.
Uznávam, že je to bezvládna a nezmyselná odpoveď. Stále hľadám odpoveď, ktorá rezonuje s nuansami mojej fotografie. Čo je to vlastne „umelecká“ fotografia? Ale to je iná konverzácia.
Táto fotografia bola urobená v Puerto Caldera v Kostarike a práve kvôli tomu som premýšľala o žánroch, kategóriách a klasifikáciách fotografie. Spĺňa charakteristiku toho, čo sa začalo považovať za klasickú „pouličnú“ fotografiu.
Cítil som, že som sa správal tak, ako som si myslel, že bude mať ‘pouličný’ fotograf, v tom, že som videl pred sebou príležitosť, ktorá sa naskytla, a rýchlo som sa vmanévroval do polohy, aby som ju zachytil. Takto často nepracujem a pripúšťam, že mi to prišlo veľmi uspokojivé.
Som spokojný s týmto obrázkom. Baví ma, že hlavný predmet je úplne stredový, horizont je tiež úplne stredový a rozstup medzi kríkmi a hlavným predmetom je pekne načasovaný. Najdôležitejšie je, že obrázok je možné ‚prečítať‘ mnohými spôsobmi, čo naznačuje významové vrstvy. Možno by to mohla byť cestovná fotografia alebo dokonca krajina. Kto vie - a koho to zaujíma? BB
• Ostatné články zo série Umenie vidieť